Druhý marec v dejinách: Od oceľového giganta po krvavú misiu na Novom Zélande

# Druhý marec v dejinách: Od oceľového giganta po krvavú misiu na Novom Zélande

Druhý deň marca sa v priebehu storočí zapísal do dejín udalosťami, ktoré formovali priemysel, vojny aj vedu. Prinášame prehľad najvýznamnejších momentov tohto dňa — od popravy misionára v Tichomorí cez zrod najväčšej oceľovej korporácie sveta až po prvú demonštráciu semafórovej telegrafie vo Francúzsku.

1776 – Vlastenci z Georgie a Južnej Karolíny čelili Britom so zbraňou v ruke

Americká revolučná vojna bola v roku 1776 ešte len v začiatkoch, no boje už prebiehali na viacerých frontoch. Práve 2. marca sa milície zložené z vlastencov — patriotov — z kolónií Georgia a Južná Karolína pokúsili odraziť britskú vojenskú akciu. Patrioti, teda kolonisti trinástich kolónií, ktorí odmietali britskú nadvládu, postupne budovali politickú a vojenskú opozíciu voči Londýnu. Ich odpor napokon viedol k vyhláseniu nezávislosti a vzniku Spojených štátov amerických. Marcový stret na americkom juhu bol jedným z mnohých regionálnych konfliktov, ktoré dokazovali, že revolučné nálady nezasahovali len severné kolónie. Odpor bol celokoloniálny a milície tvorili chrbticu raného amerického vojenského úsilia.

1791 – Claude Chappe predviedol semafórovú telegrafiu

Francúzsky vynálezca Claude Chappe spoločne so svojimi bratmi 2. marca 1791 po prvý raz verejne predviedol semafórovú telegrafiu — systém, ktorý dokázal prenášať informácie na veľkú vzdialenosť pomocou vizuálnych signálov. Princíp bol dômyselný: sieť veží rozmiestnených v dohľade jedna od druhej, z ktorých každá niesla drevený stĺp s dvoma otočnými ramenami. Operátor na každej veži nastavoval ramená do rôznych polôh a tak po hláskach prenášal textové správy. Chappe tento systém ďalej zdokonaľoval a do roku 1792 ho demonštroval ako plne funkčný. Semafórová telegrafná sieť napokon pokryla celé Francúzsko a stala sa predchodkyňou modernej telekomunikácie. V dobe, keď správa z Paríža do Marseille trvala na koňoch celé dni, Chappeov systém ju dokázal preniesť v priebehu minút. Bol to revolučný skok, ktorý zmenil vojenské velenie, diplomaciu aj obchod.

1800 – Narodil sa básnik Jevgenij Baratynskij

Druhý marec 1800 priniesol ruskej literatúre jedného z jej najvýznamnejších elegických básnikov. Jevgenij Abramovič Baratynskij sa narodil ako muž, ktorého Alexander Puškin — nesporná autorita ruskej poézie — označil za najlepšieho ruského elegického básnika. Baratynskij sa venoval filozofickej lyrike a jeho dielo prechádzalo premenlivým osudom: po období, keď jeho povesť upadala, ho znovuobjavili ruskí symbolisti, ktorí ho vyzdvihli ako výnimočného básnika myšlienky. Zomrel v roku 1844, no jeho verše prežili ďalšie generácie a dodnes patria k základom ruskej literárnej tradície.

1816 – Narodil sa Alexander Bullock, budúci guvernér Massachusetts

V ten istý marcový deň, len o šestnásť rokov neskôr, prišiel na svet Alexander Hamilton Bullock — americký právnik, politik a podnikateľ. Bullock sa stal 26. guvernérom štátu Massachusetts a úrad zastával tri funkčné obdobia v rokoch 1866 až 1869. Pred občianskou vojnou bol aktívnym odporcom rozširovania otroctva. Významne sa angažoval v New England Emigrant Aid Society, organizácii založenej v roku 1855 s cieľom osídliť Teritorium Kansas odporcami otroctva a tým ovplyvniť budúce hlasovanie o jeho statuse. Bullock, najskôr člen strany Whigov a neskôr republikán, predstavoval typ politika, pre ktorého bol boj proti otroctvu nielen morálnou povinnosťou, ale aj praktickým politickým programom. Zomrel v roku 1882.

1830 – Zomrel Samuel Thomas von Sömmerring, priekopník anatómie

Nemecký lekár, anatóm, antropológ, paleontológ a vynálezca Samuel Thomas von Sömmerring zomrel 2. marca 1830 vo veku 74 rokov. Sömmerring patril k najvýznamnejším nemeckým anatómom svojej doby. Medzi jeho objavy patrí identifikácia makuly — žltej škvrny v sietnici ľudského oka, oblasti zodpovednej za najostrejšie videnie. Jeho výskumy mozgu a nervového systému, zmyslových orgánov, embrya a jeho vývojových porúch, ako aj štruktúry pľúc z neho urobili vedca, bez ktorého si dejiny nemeckej medicíny nemožno predstaviť. Narodil sa v roku 1755 a celý svoj produktívny život zasvätil skúmaniu ľudského tela v časoch, keď anatómia ešte len hľadala svoju vedeckú presnosť.

1865 – Poprava misionára Völknera na Novom Zélande

Novozélandské vojny mali aj svoju temnú náboženskú kapitolu. Dňa 2. marca 1865 bol v mestečku Ōpōtiki v zálive Bay of Plenty zabitý Carl Sylvius Völkner, nemecký protestantský misionár pôsobiaci na Severnom ostrove. Völknera zajali a popravili členovia hnutia Pai Mārire — známeho aj ako Hauhau — priamo v jeho vlastnom kostole. Obvinili ho zo špionáže v prospech britských koloniálnych úradov. Incident sa stal jedným z kľúčových momentov novozélandských vojen a výrazne zasiahol do vzťahov medzi britskou koloniálnou správou a pôvodným obyvateľstvom Māori. Völknerova smrť prehĺbila napätie a poskytla Britom zámienku na tvrdší postup proti hnutiam odporu. Dodnes je známa ako „Völknerov incident" a je predmetom historickej diskusie o hranici medzi misionárskou činnosťou a koloniálnou špionážou.

1901 – Zrodil sa U.S. Steel, prvá miliardová korporácia sveta

Hospodárske dejiny sveta zaznamenali 2. marca 1901 míľnik, ktorý predznamenal éru priemyselných gigantov. V tento deň bola založená United States Steel Corporation — prvá korporácia v dejinách, ktorej hodnota prekročila jednu miliardu dolárov. Za jej vznikom stáli poprední americkí finančníci a priemyselníci. U.S. Steel sa rýchlo stal najväčším výrobcom ocele na svete. Spoločnosť sídli v Pittsburghu v Pensylvánii a dodnes prevádzkuje výrobné závody na viacerých miestach v Spojených štátoch aj v strednej Európe. Produkuje a predáva oceľové výrobky — od plochých valcovaných produktov po rúrové výrobky — pre zákazníkov v automobilovom priemysle, stavebníctve, spotrebiteľskom sektore, elektrotechnickom a ďalšom priemyselnom odvetví. Založenie U.S. Steel symbolizovalo nástup éry veľkých korporácií, ktoré zásadne premenili americkú a svetovú ekonomiku dvadsiateho storočia.

Druhý marec nám pripomína, že dejiny sa nepíšu len vo veľkých metropolách a na bojiskách svetových vojen. Píšu sa aj v tichomorských kostoloch, na vežiach francúzskej telegrafie a v oceľových hutách Pittsburghu.