# 17. marca: Keď svet bojoval, Slováci boli pri tom

Sedem udalostí z rôznych storočí, jedna otázka — kde v nich stáli Slováci? Bližšie, než by sa zdalo.


Vojna, v ktorej bojovali aj „naši"

V roku 1864 viedol pruský admirál Eduard von Jachmann útok proti dánskej blokáde v rámci druhej šlezvickej vojny. Pre Slovákov to nie je vzdialená epizóda — Rakúsko bolo v tomto konflikte pruským spojencom. Habsburská monarchia, ktorej súčasťou bolo aj Uhorsko so Slovenskom, poslala do vojny vlastné jednotky. Slováci v cisárskych uniformách tak bojovali po boku Prusov proti Dánom na severe Európy. O štyri roky neskôr sa z týchto dvoch spojencov stanú nepriatelia pri Sadovej — a práve tá porážka Rakúska v roku 1866 priamo povedie k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu, ktoré Slovákom prinieslo tvrdú maďarizáciu.

Loď, ktorá mohla viezť Slovákov

Potopenie parníka SS Utopia v Gibraltári roku 1891 — 17. marca sa zrazil s pancierovou loďou HMS Anson — pripomína éru masového vysťahovalectva. Utopia vozila talianskych emigrantov do Ameriky. V tom istom období odchádzali z Uhorska desaťtisíce Slovákov na obdobných transatlantických parníkoch za chlebom do USA. Podmienky na palubách boli porovnateľné, riziká rovnaké. Tragédia Utopie je zrkadlom osudu, ktorému čelili aj slovenské rodiny na ceste cez Atlantik.

Napoleon a mier podpísaný v Bratislave

Smrť maršala Laurenta de Gouvion Saint-Cyra (1830) vracia pozornosť k napoleonským vojnám, ktoré sa priamo dotkli slovenského územia. Saint-Cyr bol jedným z Napoleonových kľúčových generálov — a práve Napoleon si po bitke pri Slavkove (1805) vybral Bratislavu — vtedajší Prešporok — na podpísanie mieru. Bratislavský mier zmenil mapu Európy. Francúzske vojská prechádzali slovenským územím, rekvirovali zásoby a zanechali stopu v kolektívnej pamäti obyvateľov.

Prvá svetová a tí na druhej strane

Keď vojvoda z Westminsteru v roku 1917 oslobodil 92 zajatcov pri Bir Hakeim v severnej Afrike, Slováci boli na opačnej strane frontu — v uniformách rakúsko-uhorskej armády. Rok 1917 bol však pre Slovákov zlomový aj inak: v zahraničí sa formoval československý odboj a tisíce slovenských zajatcov a dezertérov sa pridávali k légiám. Vojna sa blížila ku koncu, ktorý Slovákom prinesie vlastný štát — aj keď zdieľaný s Čechmi.

Cukor, vynález a slovenské cukrovary

Norbert Rillieux, narodený 17. marca 1806, vynašiel viacstupňové odparovanie, ktoré zrevolucionizovalo výrobu cukru. Na Slovensku mal tento objav priamy dosah — cukrovarníctvo patrilo v 19. storočí medzi najdôležitejšie priemyselné odvetvia. Cukrovary v Trnave, Seredi či Trenčianskej Teplej postupne preberali moderné technológie, ktoré z Rillieuxovho princípu vychádzali.


Žiadna z týchto udalostí sa neodohrala na Slovensku. No Slováci v nich boli — ako vojaci cudzích armád, ako emigranti na preplnených lodiach, ako robotníci v cukrovaroch. Dejiny 17. marca sú pripomienkou, že aj malý národ uprostred Európy bol vždy súčasťou veľkého sveta.