# 25. marca: Oheň, ktorý zmenil zákony, a neutrón, ktorý zmenil svet

Dvadsiaty piaty marec nie je v slovenskom kalendári červeným písmom. No udalosti, ktoré sa v tento deň odohrali inde, sa Slovenska dotkli hlbšie, než by sa zdalo.

Požiar, ktorý sa ozval aj v uhorských fabrikách

V roku 1911 zomrelo pri požiari továrne Triangle Shirtwaist v New Yorku 146 robotníkov — 123 žien a dievčat a 23 mužov. Zomierali v plameňoch, dyme a pri pádoch z budovy, pretože únikové východy boli zamknuté. Medzi obeťami boli aj prisťahovalci zo strednej a východnej Európy — teda z prostredia, z ktorého v tom čase masovo odchádzali aj Slováci. Na prelome storočí žilo v USA už vyše 300-tisíc slovenských vysťahovalcov, mnohí pracovali práve v textilnom priemysle a v rovnako otrasných podmienkach. Tragédia v Greenwich Village sa stala motorom amerických zákonov o bezpečnosti práce, ktoré chránili aj tisíce slovenských robotníkov za oceánom.

Fermi a cesta k jadru

Enrico Fermi v roku 1934 publikoval objav rádioaktivity vyvolanej neutrónmi. Za tento výskum dostal v roku 1938 Nobelovu cenu za fyziku. Fermiho práca viedla priamo k stavbe prvého jadrového reaktora a k projektu Manhattan. Pre Slovensko má táto línia konkrétne pokračovanie — jadrová energetika sa stala pilierom slovenskej elektroenergetiky. Jaslovské Bohunice aj Mochovce sú vzdialenými potomkami Fermiho experimentov s pomalými neutrónmi.

Genocída, ktorá sa týkala aj nás

Menovanie Mehmeda Rešida za guvernéra Dijarbakíru v roku 1915 zintenzívnilo genocídu sýrskych kresťanov, Arménov a Asýrčanov — zahynulo medzi 144 000 a 157 000 ľudí. Uhorsko-slovenské väzby s Osmanskou ríšou siahali storočia dozadu; slovenských brancov odvádzali na balkánske a blízkovýchodné fronty prvej svetovej vojny, kde sa s dôsledkami tejto politiky stretávali priamo.

Jakobíti pri škótskom pobreží

V roku 1708 zakotvila francúzska flotila pri Fife Ness v rámci pokusu o inváziu do Británie na podporu stuartovcov. Ide o vzdialenú epizódu, no európska mocenská hra medzi Francúzskom a Britániou formovala aj osud habsburskej monarchie — a teda Slovenska — na desaťročia dopredu.

Narodili sa a odišli

- 1800 — narodil sa nemecký geológ Ernst Heinrich Karl von Dechen (†1889), ktorého geologické práce o Porýní ovplyvnili aj výskum karpatského oblúka.
- 1808 — narodil sa španielsky romantický básnik José de Espronceda (†1842), súčasník štúrovcov a podobný rebel v poézii, akým bol Janko Kráľ.
- 1801 — zomrel Novalis, nemecký romantik, filozof a básnik, vlastným menom Georg Philipp Friedrich von Hardenberg. Jenský romantizmus, ktorého bol kľúčovou postavou, výrazne ovplyvnil neskoršiu generáciu slovenských romantikov vrátane ich chápania národa, prírody a ľudovej kultúry.


Dvadsiaty piaty marec ukazuje jedno: ani požiar v newyorskej továrni, ani experiment s neutrónmi v rímskom laboratóriu sa nezastavili na hraniciach. Slovensko bolo vždy súčasťou väčšieho príbehu.