# Dvadsiaty siedmy marec: od texaského masakru po vznik San Diega
Dvadsiaty siedmy marec patrí medzi dni, ktoré v dejinách zanechali krvavé stopy aj zakladateľské akty. Od popráv vojnových zajatcov v Texase cez pouličné nepokoje v Cincinnati až po boje americko-filipínskej vojny — tento dátum pripomína, ako tenká býva hranica medzi právom a svojvôľou. No zároveň je aj dňom, keď na mape Kalifornie pribudlo mesto, ktoré dnes obýva vyše milión ľudí.
1836 – Masaker v Goliade: poprava stoviek texaských zajatcov
Najtemnejšou udalosťou tohto dňa je masaker v Goliade z roku 1836. Na príkaz mexického prezidenta Antonia Lópeza de Santa Anny bolo popravených najmenej 425 texaských vojnových zajatcov. Republika Texas vtedy existovala len niekoľko týždňov — nezávislosť od Mexika vyhlásila 2. marca 1836. Mladý štát, rozprestierajúci sa medzi Mexikom, Mexickým zálivom a územím Louisiany a Arkansasu, bojoval o holé prežitie.
Poprava zajatcov nebola bežným válečným aktom, ale cieľavedomým zastrašovaním. Santa Anna chcel zlomiť odpor texaských povstalcov a ukázať, čo čaká každého, kto sa postaví centrálnej moci. Dosiahol pravý opak. Masaker v Goliade sa stal bojovým heslom texaskej revolúcie — rovnako ako pád Alama — a posilnil odhodlanie Texasanov bojovať do konca. Republika Texas pretrvala ako nezávislý štát až do roku 1846, keď sa pripojila k Spojeným štátom.
1850 – San Diego získava štatút mesta
O štrnásť rokov neskôr, 27. marca 1850, sa San Diego stalo oficiálne mestom. Šlo o prvé európske osídlenie na území dnešnej Kalifornie a jeho inkorporácia znamenala formálne uznanie osady, ktorá dovtedy fungovala bez mestskej samosprávy.
Dnes je San Diego ôsmym najľudnatejším mestom v Spojených štátoch a druhým najľudnatejším v Kalifornii s populáciou prevyšujúcou 1,4 milióna obyvateľov. Metropolitná oblasť San Diega s vyše 3,3 milióna obyvateľmi je osemnástou najväčšou v krajine. Mesto leží na pobreží Tichého oceánu v južnej Kalifornii, priamo pri hranici s Mexikom, a je sídlom okresu San Diego. Z malej osady pri oceáne vyrástla metropola — a všetko sa to formálne začalo práve v tento marcový deň.
1884 – Cincinnati v plameňoch: keď dav odmietol verdikt poroty
Rok 1884 priniesol 27. marca udalosť, ktorá odhalila krehkosť amerického justičného systému. V Cincinnati v štáte Ohio porota uznala obžalovaného vinným z neúmyselného zabitia namiesto vraždy. Verejnosť reagovala zúrivo. Rozhorčený dav, presvedčený o neprimerane miernom verdekte, rozpútal trojdňové nepokoje.
Rozdiel medzi vraždou a zabitím je v právnej terminológii zásadný — vražda predpokladá úmysel a zlý zámer, zatiaľ čo neúmyselné zabitie tento prvok neobsahuje. Pre ľudí v Cincinnati však právne nuansy nehrali rolu. Videli nespravodlivosť a siahli po násilí. Nepokoje trvali tri dni a ukázali, ako rýchlo sa občianska spoločnosť dokáže zvrhnúť do chaosu, keď stratí dôveru v inštitúcie.
1899 – Americko-filipínska vojna: Aguinaldove sily porazené
Na konci 19. storočia, 27. marca 1899, americké jednotky porazili vojská pod velením filipínskeho prezidenta Emilia Aguinalda. Americko-filipínska vojna, známa aj ako filipínske povstanie či tagalská insurgencia, vypukla začiatkom roku 1899 po tom, čo Spojené štáty anektovali bývalú španielsku kolóniu na základe Parížskej zmluvy z decembra 1898 uzavretej po španielsko-americkej vojne.
Filipínski nacionalisti pritom vyhlásili nezávislosť už v júni 1898. Ich predstava o slobode sa však nezhodovala s americkými plánmi. Konflikt trval až do roku 1902 a znamenal pre Filipíny prechod z jednej koloniálnej nadvlády do druhej. Porážka Aguinaldových síl v tento deň bola jedným z kľúčových momentov, ktoré oslabili organizovaný filipínsky odpor.
Narodili sa
Alexander Barrow (1801–1846) — americký právnik, otrokár a politik z Louisiany, člen strany Whig. Pôsobil ako senátor Spojených štátov. Bol nevlastným bratom Washingtona Barrowa, s ktorým zdieľal spoločného otca. Barrowova kariéra v Senáte ho zaradila medzi vplyvné postavy americkej politiky prvej polovice 19. storočia.
Charles-Mathias Simons (1802–1874) — luxemburský politik a právnik nemeckého pôvodu, tretí predseda vlády Luxemburska. Tento úrad zastával od roku 1853 do roku 1860. Simons formoval politický a právny rámec mladého veľkovojvodstva v období, keď si Luxembursko upevňovalo svoju pozíciu medzi európskymi štátmi.
Zomreli
Gabriel Bibron (1805–1848) — francúzsky zoológ a herpetológ, narodený v Paríži. Syn zamestnanca Národného prírodovedného múzea mal od detstva blízko k prírodným vedám. Múzeum ho poverilo zberom stavovcov v Taliansku a na Sicílii. Pod vedením Jeana Baptista Boryho de Saint-Vincent sa zúčastnil vedeckej expedície na Peloponéz (tzv. expedícia do Morey). Bibron zasvätil svoj krátky život štúdiu plazov a obojživelníkov a zanechal v herpetológii trvalú stopu.
Dvadsiaty siedmy marec ponúka prierez dejinami v celej ich surovosti aj budovateľskom odhodlaní. Od stoviek popravených v Goliade cez založenie kalifornského mesta až po koloniálne vojny na druhom konci sveta — tento deň pripomína, že história sa neodohráva v úhľadných kapitolách, ale v súbežných, často protichodných udalostiach, ktoré formujú svet, v akom žijeme.