# 31. marca: Deň, keď sa triasli tróny, vlny aj koncertné sály
Posledný marcový deň v dejinách nikdy nepatril k tým pokojným. Padali hlavné mestá, kapitulovali vojnové lode, otvárali sa brány izolovaných ríš a publikum v koncertných sálach sa búrilo tak, že musela zasahovať polícia. Tridsiatyprvý marec je dňom, v ktorom sa história písala krvou, atramentom aj disonantným akordom.
1800 — Francúzska líniová loď Guillaume Tell stiahla vlajku pri Malte
V noci z 30. na 31. marca 1800 sa v temných vodách Stredozemného mora pri Malte odohrala námorná bitka, ktorá uzavrela jednu z posledných kapitol francúzskej prítomnosti na ostrove. Valletta bola v tom čase už osemnásť mesiacov pod obliehaniem a zásoby potravín sa nebezpečne tenčili. Francúzska líniová loď Guillaume Tell sa pokúsila prelomiť britskú blokádu, no narazila na eskadru Kráľovského námorníctva.
Boj trval celú noc. Francúzska posádka sa bránila s odhodlaním, aké bolo možné očakávať od námorníkov uväznených medzi hladujúcim prístavom a nepriateľskými delami. Keď sa nad morom rozbrieždilo, Guillaume Tell už nemala šancu — a kapitulovala. Táto akcia bola súčasťou vojny druhej koalície a definitívne oslabila francúzske pozície v regióne. Stredozemné more si opäť o niečo viac prisvojila britská flotila.
1854 — Perry a šógunát podpísali Kanagawskú zmluvu
Americký komodór Matthew C. Perry neprišiel k japonským brehom ako diplomat. Prišiel s vojnovými loďami. No 31. marca 1854 výsledkom jeho misie nebol výstrel, ale podpis — Kanagawská zmluva medzi Spojenými štátmi a Tokugawským šógunátom.
Pre Japonsko to bol zlomový okamih. Krajina, ktorá sa po stáročia úmyselne izolovala od zvyšku sveta, otvorila svoje prístavy americkému obchodu. Zmluva nebola výsledkom rovnocenného vyjednávania — Perry mal za chrbtom námornú silu Spojených štátov, vtedajšej rastúcej pacifickej mocnosti. Šógunát si bol vedomý technologickej priepasti, ktorá ho delila od západných lodí a zbraní. Kanagawa sa stala prvým krokom k pádu feudálneho Japonska a k zrodu moderného štátu Meidži. Jeden podpis zmenil trajektóriu celého Tichomoria.
1899 — Americké jednotky dobyli Malolos, hlavné mesto Filipínskej republiky
O necelé polstoročie neskôr americká armáda opäť zasahovala v Pacifiku — tentoraz však nie diplomatickým perom, ale puškami. Dňa 31. marca 1899 padol Malolos, hlavné mesto Prvej filipínskej republiky, do rúk amerických síl.
Filipínsko-americká vojna vypukla začiatkom roka 1899 po tom, čo Spojené štáty anektovali bývalú španielsku kolóniu na základe Parížskej zmluvy z decembra 1898. Filipínski nacionalisti pritom vyhlásili nezávislosť už v júni 1898 — považovali sa za slobodný národ, nie za korisť víťaznej vojny niekoho iného. Washington to videl inak. Pád Malolosu bol symbolickým úderom — hlavné mesto mladej republiky sa dostalo pod kontrolu tej istej krajiny, od ktorej Filipínci očakávali oslobodenie. Konflikt sa tiahol až do roku 1902 a zanechal hlboké jazvy v kolektívnej pamäti súostrovia.
1913 — Schönbergov koncert vo Viedni skončil škandálom
Viedeň, 31. marca 1913. Arnold Schönberg dirigoval koncert Viedenského koncertného spolku. Program tvorila expresionistická hudba — zvuky, ktoré sa nepodvoľovali tradičným pravidlám harmónie a rozkladali zaužívané hudobné konvencie.
Publikum reagovalo s intenzitou, akú koncertné sály zažívajú len zriedka. Šok prerástol do otvoreného rozhorčenia. Schönberg patril k prvým modernistom, ktorí zásadne premenili prax harmónie v klasickej hudbe dvadsiateho storočia. Presadzoval koncept „emancipácie disonancie" a rozvíjajúcej sa variácie ako prostriedku koherencie. Pre viedenské uši zvyknuté na Straussa a Brahmsa to bolo priveľa. Koncert sa zapísal do dejín pod prezývkou Skandalkonzert — a paradoxne potvrdil, že Schönberg je presne tam, kde chcel byť: na hrane, za ktorou sa staré pravidlá rozpadávajú a nové ešte len hľadajú tvar.
Narodili sa 31. marca
### Edward FitzGerald (1809–1883)
Anglický básnik a prekladateľ Edward FitzGerald prišiel na svet 31. marca 1809. Vo svojej dobe nepatril medzi najhlasnejších literátov, no zanechal dielo, ktoré prežilo generácie. Jeho anglický preklad Rubáiját Omara Chajjáma si od šesťdesiatych rokov 19. storočia drží povesť a popularitu ako jedno z najkrajších prevtelení perzskej poézie do angličtiny. FitzGerald dokázal niečo vzácne — neprekladal len slová, ale náladu, filozofiu a melanchóliu originálu. Zomrel v roku 1883.
### Chlodwig, knieža z Hohenlohe-Schillingsfürstu (1819–1901)
V ten istý deň, o desať rokov neskôr, sa v roku 1819 narodil Chlodwig Carl Viktor, knieža z Hohenlohe-Schillingsfürstu. Tento nemecký štátnik sa vypracoval na post ríšskeho kancelára Nemeckého cisárstva a ministerského predsedu Pruska, obe funkcie zastával v rokoch 1894 až 1900. V období, keď sa Bismarckovo dedičstvo ešte len usádzalo a wilhelmovské Nemecko hľadalo svoju zahraničnopolitickú identitu, Hohenlohe stál na čele vlády — v úlohe, ktorá si vyžadovala rovnako diplomatickú obratnosť ako politickú výdrž.
Zomrela 31. marca
### Charlotte Brontëová (1816–1855)
Dňa 31. marca 1855 zomrela Charlotte Brontëová, anglická spisovateľka a poetka. Bola staršou sestrou Emily, Anne a Branwella Brontëovcov — rodiny, ktorá anglickej literatúre darovala neúmerne veľa na to, koľko rokov jej bolo vymeraných. Charlotte je najviac známa románom Jana Eyrová, prvýkrát vydaným pod pseudonymom Currer Bell. Kniha zaznamenala okamžitý úspech a odvtedy sa radí medzi klasické diela anglickej literatúry. Brontëová písala s intenzitou, ktorá čitateľov nepúšťa ani po takmer dvoch storočiach — jej hrdinka nebola pasívna postava čakajúca na osud, ale žena, ktorá si ho vytvárala sama. Charlotte sa dožila len tridsaťosem rokov. To, čo stihla napísať, však stačilo na nesmrteľnosť.
Posledný deň marca. Sedem udalostí, sedem rôznych svetov — od stredomorských vĺn po viedenské koncertné sály, od filipínskych bojísk po japonské prístavy a anglické písacie stoly. Dejiny si nevyberajú dni. Ale niektoré dni si vyberajú dejiny viac než iné.