# Deň, keď Napoleonove vojny zasiahli aj Prešporok
6. apríl v dejinách sveta — a nitky, ktoré viedli na slovenské územie.
Napoleonove vojny na prahu Slovenska
Dva záznamy z tohto dňa patria napoleonskej ére a oba sa Slovenska týkali priamo.
6. apríla 1809 britské námorníctvo zajalo francúzsku fregatu Niémen v Biskajskom zálive — súčasť námornej blokády Francúzska. V tom istom roku Napoleon vtrhol do Rakúska a jeho vojská sa dostali až k Prešporku. Francúzske delá ostreľovali mesto spoza Dunaja. Uhorský snem, ktorý v Prešporku pravidelne zasadal, musel riešiť vojnovú mobilizáciu — a slovenské stolice dodávali rekrútov aj proviant.
6. apríla 1812 Wellington po trojtýždňovom obliehaní dobyl Badajoz na Pyrenejskom polostrove. Habsburská monarchia, do ktorej Slovensko patrilo, bola v tom čase nútená balansovať medzi Napoleonom a jeho protivníkmi. O niekoľko mesiacov Napoleon tiahol na Moskvu — a uhorské pluky, vrátane vojakov zo slovenských stolíc, pochodovali s ním.
Astor a predzvesť veľkého odchodu
6. apríla 1808 založil John Jacob Astor American Fur Company. Nemecký prisťahovalec sa stal prvým americkým multimilionárom — na kožušinách a newyorských nehnuteľnostiach. Pre Slovensko je to zatiaľ vzdialená udalosť. No práve Astorova Amerika sa o niekoľko desaťročí stane cieľom masovej slovenskej emigrácie. Od 80. rokov 19. storočia odídu za oceán státisíce Slovákov, najmä do Pennsylvánie a Ohia — do krajiny, ktorej ekonomické základy budovali ľudia ako Astor.
Herzen — muž, na ktorého sa odvolávali štúrovci
6. apríla 1812 sa narodil Alexander Herzen, ruský mysliteľ a predchodca ruského socializmu. Jeho dielo rezonovalo medzi slovanskými intelektuálmi vrátane slovenských. Štúrovská generácia hľadala v Rusku oporu proti maďarizácii — a Herzenove úvahy o slovanskej vzájomnosti a emancipácii utláčaných národov sa čítali aj v slovenskom prostredí. Vzťah bol komplikovaný: Herzen bol revolucionár a ateista, štúrovci konzervatívni luteráni, no spoločný menovateľ — odpor voči útlaku — ich spájal.
Volkmann v Pešti, Borovikovský v Petrohrade
Nemecký skladateľ Robert Volkmann (nar. 6. apríla 1815) strávil väčšinu tvorivého života v Pešti, hlavnom meste Uhorska. Pôsobil v kultúrnom prostredí, ktoré zdieľali Maďari, Nemci aj Slováci — v meste, kam odchádzali študovať a pracovať aj slovenskí umelci a vzdelanci.
Maliar Vladimir Borovikovský (zomrel 6. apríla 1825), pôvodom z ukrajinského kozáckeho rodu, dominoval ruskému portrétizmu na prelome storočí. Jeho tvorba dokumentuje svet slovanskej aristokracie, ku ktorému slovenské prostredie vzhliadalo s nádejou aj rozpormi.
Aj zdanlivo vzdialené udalosti — námorná bitka v Atlantiku, obliehanie španielskej pevnosti, založenie obchodnej spoločnosti v New Yorku — sa vracali na slovenské územie ako vojnové odvody, ekonomické tlaky a ideové prúdy. Slovensko nebolo izolované. Bolo súčasťou sveta, aj keď o tom nerozhodovalo.