Deň, keď guľka zmenila Ameriku — a iné udalosti 14. apríla

# Deň, keď guľka zmenila Ameriku — a iné udalosti 14. apríla

Štrnásty apríl patrí medzi dátumy, ktoré sa vryli do pamäti dejín krvou, ohňom aj slovom. V tento deň zastrelili amerického prezidenta, vyletela do vzduchu loď plná munície v indickom prístave, Španielsko sa prebudilo do republiky — a jeden tvrdohlavý lexikograf si dal patentovať slovník, ktorým dodnes hovoria milióny ľudí.

1828 — Noah Webster a zrodenie americkej angličtiny

Keď si 14. apríla 1828 Noah Webster zaregistroval autorské práva na prvé vydanie svojho slovníka americkej angličtiny, nešlo len o akademický počin. Bol to politický manifest zabalený do abecedného poriadku.

Webster, narodený v roku 1758, strávil desaťročia presadzovaním myšlienky, že americká angličtina nie je pokazenou verziou britskej, ale samostatným jazykom mladého národa. Predtým, než sa pustil do slovníka, preslávil sa sériu učebníc známych ako „Blue-Back Speller", ktoré formovali pravopis a čítanie celých generácií amerických detí. Bol pedagóg, politický publicista, editor a autor — no predovšetkým človek presvedčený, že jazyk je nástrojom národnej identity.

Jeho slovník sa stal základom toho, čo dnes poznáme pod značkou Merriam-Webster. Historici ho nazývajú „otcom americkej vzdelanosti". Bez preháňania — máloktorá kniha okrem Biblie ovplyvnila každodenný život Američanov tak zásadne.

1865 — John Wilkes Booth a výstrel vo Fordovom divadle

Je piatok večer, vo washingtonskom Fordovom divadle sa hrá komédia. Prezident Abraham Lincoln sedí v lóži so svojou manželkou. O niekoľko okamihov herec John Wilkes Booth stlačí spúšť a Amerika sa zmení navždy.

Booth nebol žiadny anonymný fanatik. Pochádzal z prominentnej divadelnej rodiny z Marylandu, bol uznávaným javiskový umelcom. Zároveň bol však zarytým sympatizantom Konfederácie. Zrušenie otroctva vnímal ako katastrofu, Lincolna nenávidel. Atentát naplánoval ako súčasť širšieho sprisahania, ktoré malo paralyzovať vedenie Únie.

Guľka zasiahla prezidenta do hlavy. Lincoln zomrel nasledujúce ráno. Booth utiekol z divadla, no o dvanásť dní ho dolapili. Narodil sa v roku 1838 a zomrel v roku 1865 — v tom istom roku, v ktorom spáchal čin, ktorý z neho urobil jednu z najnenávidenejších postáv amerických dejín.

Lincolnova smrť v závere občianskej vojny otvorila éru rekonštrukcie Juhu. Otázky, ktoré jeho vražda zanechala, rezonujú v americkej spoločnosti dodnes.

1931 — Španielsko bez kráľa: zrod Druhej republiky

Keď kráľ Alfonso XIII. opustil Španielsko, krajina sa 14. apríla 1931 prebudila do novej reality. Dočasná vláda na čele s Nicetom Alcalá-Zamorom y Torresom vyhlásila Druhú španielsku republiku.

Alcalá-Zamora, právnik a politik narodený v roku 1877, sa najprv nakrátko stal predsedom vlády a následne prezidentom republiky — funkciu zastával od roku 1931 do roku 1936. Republika priniesla modernizáciu, sekulárne reformy a nové slobody, no zároveň rozdelila spoločnosť na nezmieriteľné tábory. O päť rokov neskôr sa Španielsko ponorilo do občianskej vojny a Alcalá-Zamora skončil v exile, kde v roku 1949 zomrel.

Štrnásty apríl je dodnes v Španielsku symbolickým dátumom — pre jedných sviatkom republikanizmu, pre iných pripomienkou nestability.

1944 — Výbuch lode Fort Stikine v bombajskom prístave

Britský nákladný parník Fort Stikine mal krátku kariéru a dramatický koniec. Loď, postavenú v Kanade v roku 1942, vlastnila americká War Shipping Administration a prenajímala ju britskému ministerstvu vojnového transportu v rámci programu Lend-Lease. Prevádzkovala ju spoločnosť Port Line.

V apríli 1944 kotvila v bombajskom prístave naložená zmesou, ktorá bola doslova časovanou bombou — balíky bavlny, zlaté tehly a munícia. Štrnásteho apríla prišiel výbuch. Fort Stikine sa rozletela na kusy a spolu s ňou aj ďalšie lode v prístave. Explózia spôsobila obrovské škody, požiare a straty na životoch. Bombajská katastrofa sa zaradila medzi najhoršie prístavné nešťastia druhej svetovej vojny.

Prípad Fort Stikine dodnes slúži ako varovný príklad nebezpečenstva pri transporte nezlučiteľného nákladu.

Narodili sa 14. apríla

John Appold (1800–1865) — Britský farbiar kožušín a inžinier, člen Kráľovskej spoločnosti (FRS). Appold spájal remeselnú zručnosť s technickým dôvtipom. Hoci jeho meno nepatrí medzi najznámejšie, jeho práca v oblasti strojárstva mu vyslúžila uznanie vedeckej komunity viktoriánskeho Anglicka.

George Grey (1812–1898) — Britský vojak, prieskumník, koloniálny administrátor a spisovateľ, ktorého kariéra ho priviedla z Európy na najodľahlejšie kúty impéria. Grey postupne zastával funkcie guvernéra Južnej Austrálie, dvojnásobného guvernéra Nového Zélandu a guvernéra Kapskej kolónie. Napokon sa stal jedenástym premiérom Nového Zélandu. Zohral kľúčovú úlohu v kolonizácii Nového Zélandu vrátane nákupu a anexie pôdy Maoriov — čo z neho robí postavu rovnako významnú ako kontroverznú.

Zomrela 14. apríla

Anna Louisa Geertruida Bosboom-Toussaintová (1812–1886) — Holandská novelistka, ktorá sa narodila v tom istom roku ako George Grey a zomrela po takmer trištvrte storočí literárnej tvorby. Bosboom-Toussaintová patrila medzi popredné hlasy holandskej prózy 19. storočia.

Štrnásty apríl je dňom kontrastov. Slovník a guľka. Republika a explózia. Stavitelia a ničitelia. Dejiny si v tento deň nedávajú oddych.