28. marec: Keď umenie slúži moci — a keď žije samo pre seba

# 28. marec: Keď umenie slúži moci — a keď žije samo pre seba

Dva svety, jeden dátum. Na jednej strane propagandistický kolos, na druhej parížsky salón plný veršov a prózy. Dvadsiaty ôsmy marec pripomína, že kultúra dokáže rovnako povznášať aj manipulovať.

Film ako zbraň

V roku 1935 mal v Berlíne premiéru film Triumf vôle režisérky Leni Riefenstahlové. Snímka zachytávajúca zjazd nacistickej strany v Norimbergu dodnes rozdeľuje filmových kritikov. Riefenstahlová v ňom použila novátorské postupy — dramatické uhly kamery, letecké zábery, prepracovaný strih —, no všetko to dala do služieb nacistickej propagandy. Film sa stal jedným z najkontroverznejších diel dejín kinematografie. Otázka, ktorú zanechal, je rovnako živá dnes ako pred desaťročiami: môže byť dielo technicky brilantné a zároveň morálne neprijateľné? Riefenstahlová (1902–2003) sa od nálepky propagandistky nikdy celkom nezbavila, hoci sa o to pokúšala celý zvyšok svojho storočného života.

Pero parížskych salónov

O 120 rokov skôr, 28. marca 1815, sa narodil Arsène Houssaye — francúzsky spisovateľ, básnik a muž literatúry, ktorý sa stal jednou z výrazných postáv parížskeho kultúrneho života 19. storočia. Houssaye sa pohyboval v románoch aj poézii, no jeho vplyv presahoval vlastnú tvorbu — bol organizátorom, salónnym moderátorom, mužom, ktorý spájal ľudí okolo písaného slova. Zomrel v roku 1896.

Jeden dátum, dva póly kultúry. Houssaye veril, že umenie má spájať a potešiť. Riefenstahlová ukázala, že dokáže aj zvádzať a podmaňovať. Dvadsiaty ôsmy marec pripomína oboje.